Pokrmy rýchleho občerstvenia vo vzťahu k zdravej výžive
Rýchle občerstvenie alebo tzv. Fast Food (z angl. rýchla potrava) je spôsob spoločného stravovania, založených na rýchlom výbere pokrmov, rýchlom predaji a rýchlej konzumácii stravy. Prevádzky rýchleho občerstvenia dosahujú zvýšenú rýchlosť obsluhy tým, že umožňujú zákazníkom získanie potravy s minimálnym prerušením iných činností (stravovanie pri ceste do práce alebo z práce, nezriedka predaj priamo do auta), a zvýšenú rýchlosť konzumácie tým, že úpravou jedla a jeho balením podporujú konzumáciu postojačky alebo v pohybe.
Trošku z histórie
Aj keď rýchle občerstvenie je obvykle pokladané za výdobytok modernej doby, respektíve 20. storočia, písomné pramene aj archeologické nálezy (napr. maľby) dokazujú, že pouličné zariadenia na prípravu požívatín k okamžitej konzumácii existovali už v najstarších kultúrach v Stredomorí, na Blízkom aj Ďalekom východe, teda prakticky všade, kde sa vyvinuli sídla mestského typu, s vysokou diferenciáciou spôsobu obživy u obyvateľstva.
Ako vznikol najslávnejší MCdonald?
Moderný jav rýchleho občerstvenia vznikol v Kalifornii , tesne pred druhou svetovou vojnou. Richard a Maurice McDonaldovci, ktorí riadili drive-in-burger (reštaurácia, kde sa ide autom k okienku a ste obslúžení v aute), blízko Los Angeles, boli unavení z neustáleho umývania príborov a riadu, a preto sa rozhodli vymyslieť systém, pri ktorom by sa zákazníci mohli obsluhovať sami a obmedziť menu na podložky, ktoré by mohli byť pripravené aj nekvalifikovanými kuchármi a bez dosky, nožov a vidličiek.
- McDonald’s Corporation je jednou z najväčších reštaurácií rýchleho občerstvenia. Spoločnosť založili v roku 1940 bratia McDonaldovci, no jej rozmach začal až v roku 1955, kedy ju prevzal RayKroc, syn českých emigrantov. V roku 1960 bola spoločnosť premenovaná na McDonald’s Corporation.
- Prevažnú časť ponuky tvoria rozličné burgre, najtypickejším produktom reťazca je Big Mac. V roku 2004 mala firma v 122 krajinách vyše 30-tisíc reštaurácií a obslúžila okolo 51 miliónov zákazníkov denne. Časť reštaurácií neprevádzkuje firma priamo, ale poskytuje vlastníkom jednotlivých reštaurácií tzv. franchising, čo je právo prevádzkovať svoju živnosť pod menom McDonald’s. Vo veľkej väčšine nevlastní ani objekt reštaurácie, iba jej vybavenie, stroje a zariadenia. Materská firma zabezpečuje a kontroluje úroveň jednotlivých reštaurácií a organizuje ich spoločnú marketingovú politiku a zásobovanie.
- Na Slovensku bola prvá reštaurácia spoločnosti otvorená v októbri 1995 v Banskej Bystrici. V máji 1996 bola otvorená prvá reštaurácia v Bratislave na Námestí SNP, kým v októbri toho istého roka bola otvorená prvá reštaurácia franchisingového typu v Trnave. V súčasnosti (máj 2013) stojí na Slovensku 29 reštaurácií a pribúdajú ďalšie. Počas roka 2010 navštívilo 23 reštaurácií 14,4 milióna zákazníkov a McDonald’s dosiahol tržby 47,9 mil. € v roku 2010.
Kentucky Fried Chicken, skr. KFC, je reťazec reštaurácií rýchleho občerstvenia, ktorý sídli v meste Louisville v americkom štáte Kentucky. Zameriava sa najmä na kuracie mäso vo vyprážanej podobe, v niektorých krajinách je však dostupné aj v inej úprave. Mäso okrem samostatných kúskov predáva aj vo forme burgerov, wrapov, v šalátoch a iných podobách.
Prvá prevádzka na Slovensku bola otvorená 30. septembra2006 v Trnave, nasledovala Banská Bystrica28. marca2007 a Bratislava22. augusta 2007 (prevádzka na Obchodnej, neskôr boli otvorené ďalšie – na Námestí SNP (činnosť ukončená v roku 2013), v Auparku a v Relaxxe).
Pri „fast–foodoch“ je najčastejšie kritizované:
- nízka kvalita podávaného jedla
- nadmerné používanie umelých ingrediencií (emulgátory, stabilizátory, tzv. éčka …)
- nízka výživová hodnota, najmä pri bielkovinách (a naopak, nadmerné množstvo cukrov a tukov)
- nutrične nevyrovnané zloženie
- absencia ostatných dôležitých živín, stopových prvkov
- neprimeraná, neetická alebo klamlivá reklama
- reklama, ktorá vyrábané jedlá vydáva za nutrične vyrovnané, popr. obsahujúce asociácie daného jedla rýchleho občerstvenia so zdravým životným štýlom
- zacieľovanie na najmenšie deti, v snahe získať ,,celoživotných zákazníkov“
- nasadenie rôznych metód na hranici etiky, napr. tzv. naggingu alebo tiež pester factoru (nabádanie dieťaťa, aby rodiča prehováralo a rôznymi spôsobmi naliehalo, aby išli práve do avizovaného fast foodu)
- príliš veľký objem reklamy (udáva sa, že priemerné americké dieťa sa ročne stretne s 20 000 reklamami na reštaurácie rýchleho občerstvenia)
- podiel na globálnom náraste obezity a nezdravých stravovacích návykov (u dospelých aj u detí)
- uniformita, narušovanie národnej aj lokálnej jedinečnosti, globalizácia
- podmienky (v hierarchii nižšie situovaných) zamestnancov, pracujúcich v reštauráciách rýchleho občerstvenia
- častý stres a depresie z práce
- často vysoká opakovanosť úloh v pracovnej náplni ,,obracačov hamburgerov“, pracovné prostredie zámerne navrhnuté pre vysokú ,nahraditeľnosť“ zamestnancov
- relatívne malé pracovné benefity,
- podpriemerné platy radových zamestnancov v kontraste s celkovými výnosmi reťazcov
Jednotlivé typy pokrmov rýchleho občerstvenia
-
Hamburger (alebo jednoducho burger) je americký sendvič, ktorý je vyrobený z vyprážanej (môže byť aj údená, parená, opekaná, grilovaná, a pod.) mletej mäsovej placky, najčastejšie z hovädzieho mäsa, ale môže byť aj kuracie, bravčové alebo z ryby, vloženej medzi dve polovice veľkej rozkrojenej žemle. Na mäso pod hornú polovicu žemle sa pridávajú rôzne prísady a ďalšie potraviny, ako je napríklad syr, kečup, horčica, majonéza, zemiakové hranolčeky rôzne šaláty, cibuľa, paradajkový pretlak či iné špeciality. Na Slovensku sa predáva hlavne v stánkoch rýchleho občerstvenia a predovšetkým v reťazcoch rýchleho občerstvenia ako napríklad McDonald’s.
-
Párok v rožku alebo hotdog je jednoduchý druh jedla rýchleho občerstvenia, ktorý je zložený z vareného párku (príp. iného podobného väčšinou údeného mäsového výrobku), ktorý je vložený do pečiva, čo je najčastejšie rožok s otvorom, rozkrojený rožok, bageta alebo iný druh pečiva. Obyčajne je dochutený horčicou, kečupom alebo iným dochucovadlom. V rôznych častiach sveta sa používajú rôzne druhy pečiva, mäsových výrobkov a prísad, základný princíp však ostáva takmer rovnaký. Predáva sa hlavne v mestách v stánkoch podobne ako ostatné druhy rýchleho občerstvenia.
-
Kebab (z arabčiny – kabáb , tiež kebap, kabab, kabob alebo kibobeného mäsaenských dôvodov.
-
Gyros je grécke jedlorýchleho občerstvenia, ktoré je zložené z orezaných plátkov mäsa pečeného na vertikálnom grile, ktorý sa otáča pred zdrojom tepla. Mieru prepečenia je možné meniť zmenou intenzity zdroja tepla a vzdialenosťou zdroja tepla od mäsa. Názov pochádza z gréckeho slova = otočka, lebo mäso sa otáča na ražni. Názov gyros môže označovať aj celý sendvič z chleba pita, ktorý sa podáva s rôznymi šalátmi a omáčkami. Plnený je väčšinou paradajkami, cibuľou, hranolkami a omáčkou tzatziki. Niekedy sa týmto termínom označuje druh sendviča a nie samotná náplň.
-
Podobné jedlá sú arabské shawarma a mexické tacosal pastor, všetky sú odvodené od kebabu, ktorý sa prvýkrát spomína v 19 stor. v meste Bursa.
-
Richman je zvláštny druh jedlarýchleho občerstvenia, ktoré sa predáva predovšetkým na Slovensku v Bratislave. Jeho základom je obyčajne veľká žemľa alebo iný podobný druh pečiva, ktorý je takmer úplne vyplnený majonézou a obyčajne aj trochou mäsa alebo
iným podobným výrobkom, najčastejšie je to debrecínska alebo iná saláma, šunka, kuracie mäso, niekedy aj ryby alebo syr. Výplň je doplnená strúhanou kapustou, krájanými uhorkami alebo inou zeleninou, prípadne nejakým druhom omáčky. Predáva sa v stánkoch rýchleho občerstvenia podobne ako kebab, hamburger alebo gyros.
Konzumácia:
- Ak sa deti stravujú v rýchlom občerstvení tri razy do týždňa, môže to viesť k astme a ekzému, tvrdia vedci. Vyplynulo to z výskumu zameraného na civilizačné choroby a stravovacie návyky, ktorý sledoval viac ako 500-tisíc detí pochádzajúcich z viac ako 50 krajín. Deti, ktoré konzumovali napríklad burgery, riskovali okrem astmy a ekzému aj svrbiace či slziace oči.
- Strava z rýchleho občerstvenia má totiž často vysoký obsah nasýtených a trans-mastných kyselín, ktoré môžu ovplyvňovať imunitu. V štúdii sa uvádza, že deti v mladšom tínedžerskom veku, ktoré jedli v rýchlom občerstvení najmenej tri razy do týždňa, mali o 39 percent vyššie riziko vzniku silnej astmy. U detí vo veku šesť a sedem rokov sa toto riziko zvýšilo o 27 percent.
- Časopis Thorax uvádza, že predísť tomu možno konzumovaním veľkého množstva ovocia, ktoré je bohaté na antioxidanty a iné prospešné zlúčeniny. Najmenej tri porcie ovocia týždenne znižujú riziko vzniku silnej astmy, ekzému, prejavov alergickej nádchy a svrbenia či začervenania očí o 11 až 14 percent.
- „Ak rýchle občerstvenie a prejavy astmy – nádcha, svrbenie a začervenanie očí spolu súvisia, potom majú výsledky zásadný význam pre zdravie verejnosti. Konzumácia jedál z rýchleho občerstvenia totiž celosvetovo narastá,“ vyjadrili sa autori štúdie, Innes Asher z univerzity v Aucklande na Novom Zélande a Hawel Williams z univerzity v britskom Nottinghame.
- Ľudia trpiaci astmou vo všeobecnosti nemusia držať zvláštnu diétu. Niektoré potraviny, ako napríklad kravské mlieko, vajcia, ryby, mäkkýše, výrobky z kvasníc či určité farbivá a konzervačné látky však môžu príznaky astmy zhoršiť. Podľa Malayky Rahman z organizácie Asthma UK spomínaný výskum nasvedčuje tomu, že zdravá strava môže prispieť k zníženiu rizika vzniku astmy.
- „Dôkazy naznačujú, že vitamíny a antioxidanty v čerstvom ovocí a zelenine môžu napomôcť pri liečbe astmy. Naša organizácia preto astmatikom odporúča jesť vyváženú stravu, ktorá zahŕňa denne päť porcií ovocia a zeleniny, najmenej dva razy do týždňa ryby a najmenej raz do týždňa strukoviny,“ dodala Rahman. V súčasnosti sa na astmu celosvetovo lieči asi 300 miliónov ľudí, na Slovensku ňou trpí okolo 150-tisíc ľudí.
- Fastfoody majú teda zelenú, ale nie nadarmo sa hovorí, že dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, až sa ucho utrhne. Rýchle občerstvenie veru zdraviu neprospieva práve pre veľké množstvo škodlivých tukov, zbytočných cukrov a soli. Veď hamburger je vlastne žemľa z bielej múky s opečeným mletým mäsom. Podľa odborníkov na výživu má biela žemľa vysoký glykemický index (číslo, ktoré vyjadruje účinok danej potraviny na zvýšenie hladiny cukru v krvi), pričom po jej zjedení sa zvýši hladina krvnej glukózy, ktorá potom núti telo vylučovať viac inzulínu. Ten si s krvnou glukózou síce poradí a vráti ju späť do normálu, ale čím viac bude takýchto „skokov“, tým je väčšia šanca vzniku cukrovky
Čo chutné zdravé si kúpiť vo fast foode?
- 2. typu.Tmavá bageta okrem iného obsahuje vlákninu, vďaka ktorej vydrží dlhšie pocit nasýtenosti. Rovnako si môžete vybrať zeleninové šaláty bez majonézy či varenú kukuricu. Vyhnúť sa však treba gyrosu, pizze, párkom v rožku či zemiakovým plackám, presladeným nápojom, šiškám a ďalším dobrotám. Všetky majú spoločných menovateľov – veľa tuku, cukru, cholesterolu a už spomínaný glykemický index. Zvyšujú riziko vysokého tlaku, cukrovky, kardiovaskulárnych chorôb a samozrejme obezity.
Mimochodom, aj vo fastfoode sa dá medzi ponukou hamburgerov alebo cheesburgerov nájsť tmavá bageta so syrom, vajíčkom a zeleninou ale bez majonézového dresingu.
Aké sú zásady správnej výživy?
1 . Väčšina z nás žije v tejto dobe hektickým spôsobom života, ako sme to už povedali, nemáme čas sa zamýšľať nad tým, čo je zdravá resp. správna výživa a pokiaľ to náš organizmus dokáže zvládnuť, zaťažujeme ho balastom, nezdravými potravinami v nevyváženom pomere a množstve, ktoré nám ponúkajú fast foody a stánky s rýchlym občerstvení m. Ľudský organizmus je zázračné zariadenie, ktoré sa dokáže rýchle regenerovať, pokiaľ mu dáme k tomu príležitosť a čas. Už grécky lekár Hippokrates niekedy v 5. storočí p. n. l. napísal, že človek sa rodí zdravý, a všetky choroby do neho vchádzajú s jedlom. Základné zdroje energie v potravinách, teda výživové faktory sú sacharidy, tuky a bielkoviny. Na prvom by mala byť vhodná kombinácia potravín, napr.:
- Bielkoviny spolu so zeleninou (mäso, strukoviny, vajcia, orechy, zelenina najmä koreňová)
- Strukoviny spolu s obilninami (obe obsahujú škroby a rastlinné bielkoviny)
- Sacharidy (obilniny) so zeleninou
- Tuky so zeleninou
- Tuky s ovocím
- Zelenina so zeleninou
- Ovocie samostatne, aspoň hodinu pred jedlom
2. Keďže bielkoviny môžu zakysliť organizmus, do stravy je výhodné zaradiť surovú zeleninu, strúhať mrkvu, červenú repu, zeler, listovú zeleninu, cibuľu, cesnak a pridávať do šalátov aj posekané mandle, lieskové orechy, ľanový a olivový olej, korenie kurkuma. Tieto znižujú hladinu LDL cholesterolu (zlý cholesterol), obsahujú antioxidanty a pomáhajú predchádzať srdcovo-cievnym chorobám. Tiež sú dôležité pre obsah vlákniny, ktorá na seba viaže toxické látky v črevách a odvádza ich z tela von. Výborné sú jablká, vďaka vysokému obsahu pektínov čistia tráviaci trakt. Mäso jatočných zvierat sa odporúča konzumovať chudé, ďalej sú vhodné ryby. Snažíme sa vyhnúť smaženým jedlám, pretože sa pripravujú fritovaním a obsahujú množstvo trans-mastných kyselín, ktoré sú potencionálne karcinogénne a podporujú vznik srdcovo-cievnych chorôb. Ak smažiť, tak iba na bravčovej masti, ktorá je stabilnejšia a nevytvára karcinogénne látky, ani trans-mastné kyseliny. Dôležitý je príjem lecitínu, ktorý rozptyľuje cholesterol na drobné čiastočky a robí z neho tzv. dobrý HDL cholesterol. Obsahuje ho rybie mäso, orechy, rastlinné oleje a hlavne ľanové semeno, ktoré do zlata opražené na suchej panvici pridávame do zeleninových šalátov. Hlavným zdrojom energie sú komplexné sacharidy – ryža nelúpaná „natural“, strukoviny (cícer, šošovica, fazuľa, sója), cestoviny.
3. Mikrobiologická hrozba (mleté mäsá)
Leave A Comment